Pozerám sa na teba a predstavujem si…
Skenujem každý tvoj pohyb, prenášam zo sietnice oka kamsi dovnútra, tam si ho spomalím a upravím.
Tá úprava spočíva v odstraňovaní nadbytočností.
Teraz som napríklad odstránil tú krásnu kvietkovanú blúzku, ktorá vraj bola taká hriešne drahá. Keby si vedela, že som ju z teba odstránil, asi by si sa nahnevala, ale ja som strašne zatúžil vidieť, čo máš pod ňou.
Teraz už viem, že pod ňou máš bielu podprsenku, ale mňa viac zaujalo, aké máš krásne plecia aj ramená, a tvoja pokožka že je ako hodváb, čo sa vie pod dotykom horúcich dlaní vypnúť ako pod žehličkou.
A keď si zdvihla ruku a prešla si dlaňou po vlasoch, spomalil som si ten pohyb ako v kine a premietal si ho znova a znova…a nevedel sa ho nasýtiť.
A musel som ti pritom – prepáč mi – musel som odstrániť aj tú podprsenku, lebo som tušil, že skrýva niečo veľmi podstatné, a teraz už viem aj to, že som sa nemýlil.
Pozerám sa na tvoje prsia v nemom úžase, keď zdvíhaš ruky a noríš prsty do vlasov, a púšťam si ten záber znova a znova, až si ťa povyzliekam celú.
Pozerám sa na teba, úplne nahú a takú krásnu, až sa mi tají dych, a nemôžem sa ťa nasýtiť…