Povedala mi, že ma chce zachrániť.
Povedala mi, že určite nemá v pláne sa do mňa zaľúbiť, lebo vôbec nie som jej typ, ale už sa nemôže pozerať na tie moje smutné oči, takže pomôcť mi pokladá za svoju občiansku povinnosť.
Povedala mi, že strava v našej jedálni je na grc, ona by to do úst nedala a nechce sa mi skladať na veniec, keď sa z toho otrávim, tak mi radšej občas čosi navarí.
Povedala mi, že nosiť jednu košeľu dlhšie ako tri dni je nechutné a vzdelaný človek by to jednoducho robiť nemal.
Povedala mi, že by som jej rozhodne mal dať kľúče od svojho bytu, lebo muži upratovať nevedia a už je najvyšší čas, aby tam ktosi urobil poriadok.
Povedala mi, že tie veci po svojej bývalej budem musieť vyhodiť sám, ona sa ich nechytí, lebo by z toho dostala mrcha nemoc.
Povedala mi, že tá moja chata je taký pelech nerestí a najradšej by všetky plachty, paplóny aj koberce nahádzala do ohňa a spálila.
Povedala mi, že ma rozhodne nechce nútiť, aby som sa s ňou miloval, ale ak by som prejavil záujem, nebude proti.
Povedala mi, že by bolo veľmi vhodné, keby som prehodnotil niektoré svoje zlozvyky, lebo ak by som na nich trval, neručí za to, že bude ochotná mi ich tolerovať.
Je to vzdelaná a veľmi atraktívna žena a vraj mi chce len dobre.
Rozmýšľam nad tým, prečo mi to všetko povedala, ale neprišiel som na to.