Pozerám sa na teba a predstavujem si… Skenujem každý tvoj pohyb, prenášam zo sietnice oka kamsi dovnútra, tam si ho spomalím a upravím. Tá úprava spočíva v odstraňovaní nadbytočností. Teraz som napríklad odstránil tú krásnu kvietkovanú blúzku, ktorá vraj bola taká hriešne drahá. Keby si vedela, že som ju z teba odstránil, asi by si sa nahnevala, ale ja som […]

Zbehol som dolu po chodníčku až k ceste a uvidel ju stáť pod stromami. Krásna, štíhla, dlhovlasá blondínka. Vyzerala ako lesná víla. Vo chvíli toho prvého pohľadu mnou prebleskol taký ten elektrizujúci pocit, ktorý trvá vždy najviac ak sekundu a ktorému sa tuším hovorí šťastie. Veľmi som dúfal, že prvý človek, ktorého po niekoľkých dňoch samoty uvidím, bude […]

Za všetko môže čas Povedal som ti: máš krásne oči Usmiala si sa a odpovedala: ďakujem Spýtal som sa: môžem ísť s tebou? Usmiala si sa ešte viac a šepla: ako chceš Potom som ti povedal: veľmi sa chcem s tebou milovať Pozrela si na mňa tým vlhkým pohľadom a rozopla si gombičku… …a prešiel čas… …a ja som ti povedal: máš krásne oči Usmiala si […]

Chcel by som konečne stretnúť lásku Takú tú skutočnú bez podmienok a bez hriechu Chcel by som objať ju privinúť k sebe a nikdy nepustiť Chcel by som milovať a byť milovaný bez pocitu viny a bez budíka na stole Chcel by som prepletať nahé prsty s tými jej prstami a hladkať zamat pokožky Chcel by som vstúpiť do nej a splynúť s ňou Chcel by som byť v láske […]

Tie rána keď sa budím sám v prázdnej posteli sú ako prevrátený pohár. Zahúka ranný vlak a na okno sadne sýkorka Nazrie mi dnu pokrúti hlávkou že ťa tu niet Kam si mi odišla láska moja…

Ani neviem, či je veriaca. Dúfam, že nie. Dúfam, že si ani neuvedomuje, že svojím chovaním naplňuje skutkovú podstatu porušovania božieho prikázania: nepožiadaš manžela blížnej svojej. Lebo mňa požiadala. Najprv o pero. Sedeli sme na porade, ona náhodou vedľa mňa, a písatko si, hi hi, zabudla. Naklonila sa pritom ku mne tak blízko, že sa jej pery takmer dotýkali […]

Tá malá blondínka s nebovo modrými očami to skrátka vedela. Keď sme už zostali konečne sami, lebo rodičia odišli na návštevu k príbuzným, tvárila sa otrávene a znudene. Až do chvíle, kým zaklapla bránka. V tej chvíli zdvihla zrak. A hoci inak sa jej nepohol na tvári ani sval, z očí jej sršala sopka. Keďže však jej povolaním bolo učenie a výchova nezbedných […]