miroviny

Milá princezná. Tento dopis adresujem Tebe, hoci Ťa takmer nepoznám. Viem však, že existuješ, hoci sa skrývaš za iný vzhľad, za iné oblečenie a inú tvár. Tvoja skutočná podoba je totiž taká nádherná, že by jej nikto neuveril. To, čo skrývaš vo svojom srdci je čosi, čo už možno ani nepatrí do tohto sveta a Ty sa o to právom obávaš. Tento svet, plný dravcov […]

Tak tento bude veľmi smutný. Ťaží ma ako nočná mora, tak sa z nej skúsim vypísať, možno mi to pomôže. Ako mladý chalan som mal bohatú fantáziu. Vymýšľal som si postavy a situácie, za ktoré by sa nemusel hanbiť ani Ezop. Zavše sme zaliezli s mojím mladším bračekom do spálne za manželské postele, sadli si na zem a ja som mu tam celé hodiny rozprával fantastické […]

Prvý je pohľad. Oči sú zázračný nástroj, neomylne spoznávajúci, že ty a ja … Áno, pod povrchom, často nehybným ako skala je pohyb, milióny buniek v pohybe, milióny špendlíkov, vypichávajúcich bizarné tvary myšlienok, túžob, snov o šťastí. Pod tým pohľadom sa vnútorné telo napne ako struna a všetky túžby vystrelia ako šíp jediným smerom: tam. Láska je […]

Plesk. Facka ako hrom. Skoro mi hlava odletela. „To čo bolo?“ – vykríkla. Moja šéfka stála predo mnou a z očí jej sršali plamene. Priznám sa, toto som nečakal. Bolo už po pracovnej dobe, stáli sme v jej kancelárii, v tom strede firmy, odkiaľ sa rozbiehali nitky ako pavúčie vlákna do všetkých kútov pavučiny a ona mala na sebe ten priliehavý čierny kostým, v ktorom […]

Ja poviem ja Ty povieš ja Povieme to slovko obaja Kto je na vine že ním myslíme každý niečo iné?

Ticho a nič. Len klopkanie dažďových kvapiek na okno a smutný dych samoty. Len telefón, odhodený do našej manželskej postele, ktorá už dávno zmenila meno. Povedala si, že už ťa nebaví neustále mi zdôvodňovať každé svoje rozhodnutie a ja som ti povedal, že už ma nebaví tá samota. Ty si mi odpovedala, že nech si teda zavolám nejakú šľapku a ja som ti odpovedal, že […]

Nikdy som ju nevidel. Neviem, aké má vlasy, neviem, aké má oči, netuším, či je štíhla alebo tučná a jej prsia sú pre mňa veľkou neznámou. Neviem o nej nič, čo je vidieť. Napriek tomu ju pokladám za úžasnú a krásnu ženu a som šťastný, že som ju poznám. Tak trochu. Tak intímne. Tak zblízka. Priam interne. Hovorí sa, že papier znesie všetko. Písmenká dokážu […]

Dobré ráno, láska moja, poviem Ti hneď nato, ako sa zobudím. A pohladím Ti vlasy a dotknem sa ich perami, usmejem sa na Teba a pozriem sa Ti do očí. Možno v nich, ktovie, možno v nich nájdem ešte niektoré iskričky, čo Ti v nich tancovali v noci. Možno sa na mňa usmejú, tie Tvoje oči, a možno ešte zatúžiš…po milovaní. Možno Ti tie moje povedia, že po Tebe […]

Po kvapkách púšťam si do žíl teba Akoby viacej nebolo mi treba Akoby kvapka more znamenala a ty si mi z čaše viacej piť nedala Po kvapkách po dotykoch púšťam si tvoju nehu Nechaj ma zvyknúť si ako je na tvojom brehu

Vôbec nebola pekná. Taká malá s veľkým zadkom. Úplne iná ako herečky na prvých stránkach časopisov. Keď zostupovala po tom červenom koberci na schodoch festivalového paláca v Cannes, vyzerala ako taká šedá myška. Nenápadná, stratená v húfe krikľavo poobliekaných turistov zo všetkých kútov sveta. Tá jej tmavomodrá suknička s bielymi kvietkami a lacné biele […]