miroviny

Dobré ráno, láska moja, poviem Ti hneď nato, ako sa zobudím. A pohladím Ti vlasy a dotknem sa ich perami, usmejem sa na Teba a pozriem sa Ti do očí. Možno v nich, ktovie, možno v nich nájdem ešte niektoré iskričky, čo Ti v nich tancovali v noci. Možno sa na mňa usmejú, tie Tvoje oči, a možno ešte zatúžiš…po milovaní. Možno Ti tie moje povedia, že po Tebe túžim stále, že mi Ťa stále treba, že sa Ťa neviem nasýtiť. Možno sa zasmeješ, keď si to prečítaš, zakrútiš hlavou neveriac, ako je možné, že po takejto noci ešte chcem…ale dnes nemusíme vstávať, láska moja. Môžeme robiť čo len chceme. Môžem Ťa objať znova, môžeme zapáliť iskričky, môžeme znova splynúť v jedno telo, môžeme roztočiť celý svet, ak chceš, ak chceš…

Dobré ráno, láska moja, poviem Ti hneď nato, ako sa zobudím…a viac už nič.

Kde si, láska moja?