miroviny

Nikdy som ju nevidel.

Neviem, aké má vlasy, neviem, aké má oči, netuším, či je štíhla alebo tučná a jej prsia sú pre mňa veľkou neznámou. Neviem o nej nič, čo je vidieť. Napriek tomu ju pokladám za úžasnú a krásnu ženu a som šťastný, že som ju poznám.

Tak trochu.

Tak intímne.

Tak zblízka.

Priam interne.

Hovorí sa, že papier znesie všetko.

Písmenká dokážu zahmliť skutočnosť tak dokonale, že z nej nevidieť celkom nič. Klamanie písaním je tu na dennom poriadku a už sme si na to zvykli. Iná poučka však hovorí, že bez vetra sa ani lístok nepohne a všetky slová sa musia niekde narodiť, či už v hlave alebo v srdci.

To je to, čo viem.

Že kdesi v nej sa rodia zázraky.

Že kdesi z hĺbky jej tela či duše sa vynoria slová, ona ich zoradí podľa tajného, neskutočne magického kľúča a naťuká do počítača.

Tie slová sú celkom normálne.

Priam banálne.

Normálne banány.

Alebo cukríky.

Alebo hrdzavé matice.

Alebo chodníky po daždi.

Obyčajné kamienky.

Poskladané do mozaiky.

Kým nevloží posledný, je to len kopa štrku.

Kým nevloží posledný, je to len kopa zbytočností a povrchný čitateľ nechápe, načo sú všetky tie písmenká dobré a načo to úsilie vyrobiť chaos.

Až potom.

Až po vložení posledného tá kopa štrku ožije.

A kamienky sa pohnú, a vo chvíli sú z nich farebné motýle, čo vzlietli do vzduchu a každým mávnutím krídel rozozvučia tisíce zvončekov, a každým preletom zanechávajú v povetrí farebné dúhy, a z iných sú zasa úžasné kvety, fialové, ružové a modré, a ešte takých farieb, aké sa ani opísať nedajú, a všade je plno vôní, až vzduch sa zadúša a zovšadiaľ znie nádherná hudba, akú som ešte nikdy nepočul. Ten nádherný obraz berie dych. Tie neskutočné farby sú všade okolo, vynárajú sa z monitora a krúžia mi okolo hlavy, prechádzajú ňou a zanechávajú tam rozkvitnuté lúky a slnečné svetlo, veľa, veľa svetla. Tá čarovná hudba ma naplní od hlavy až k pätám a roztancuje mi každú bunku tela zázračným tancom radosti.

Je všade.

Tá hudba.

Sú všade.

Tie farby.

Tie úžasné tancujúce obrazy.

Môj monitor sa stáva v tej chvíli magickou hviezdnou bránou do iného sveta a ja si plávam tým šírym priestorom, očarený a plný krásy…

Vďaka Ti, neviditeľná.

Vďaka Ti za tie zázraky.