miroviny

Milá princezná.

Tento dopis adresujem Tebe, hoci  Ťa takmer nepoznám. Viem však, že existuješ, hoci sa skrývaš za iný vzhľad, za iné oblečenie a inú tvár. Tvoja skutočná podoba je totiž taká nádherná, že by jej nikto neuveril. To, čo skrývaš vo svojom srdci je čosi, čo už možno ani nepatrí do tohto sveta a Ty sa o to právom obávaš. Tento svet, plný dravcov a kupliarov už ani nedokáže rozoznať cenné od bezcenného a skutočné od fingovaného a ponúkať perly na trhu plnom zablatených zemiakov sa jednoducho nedá. Napriek tomu – stále dúfaš. Stále si nezahodila všetky nádeje do stratena a stále si nechávaš tú poslednú, maličkú, kdesi v kútiku duše. Občas ju trošička odkryješ, tú svoju perličku, občas ju necháš zažiariť, a to jej svetlo Ťa obklopí ako žiarivá aura a ukáže Ťa takú, aká si. Nádhernú, úžasnú, neuveriteľne krásnu. A ak by v tej chvíli šiel ktosi okolo, zostal by stáť v nemom úžase nad tým, kto si. Zostal by očarený tou Tvojou krásou a pochopil, aká si.

Milá princezná, chcem Ti len napísať, že o Tebe viem. Chcem Ti len napísať, že veľmi túžim ísť okolo Teba práve v tej vzácnej chvíli, keď žiariš. Ja viem, že v takej chvíli by aj mňa osvietilo to Tvoje svetlo a stal by som sa princom, čo drží v dlani tú svoju perlu a podáva Ti ju. Chcem Ti len napísať, ako veľmi túžim po tom, darovať Ti tú moju a prijať tú Tvoju, a skryť si ju v srdci už naveky.

Tvoj princ.