miroviny

Myslím si, že tieto písmenká si ťa nájdu, presne a neomylne, a ty vieš, že sú určené len tebe.

Myslím si, že ak vieš ukladať tie svoje písmenká tak nežne a citlivo, musíš mať srdce nekonečné ako rajská záhrada, plná kvetov.

Myslím si, že tá záhrada je zamknutá na sedem zámkov, jeden smutnejší ako druhý, a ty ich odomykáš len zriedka, keď nastane výnimočná konštelácia priaznivých okolností, napríklad keď z olovenej oblohy prenikne tenučký slnečný  lúč a nájde si ťa.

Myslím si, že už si si zvykla na tú šedivú oblohu aj na hnedú zem a berieš ich ako nutné zlo, ale niekedy máš neodolateľnú chuť rozprestrieť krídla, čo nosíš pod šatami, mávnuť nimi zo všetkých síl a vyšvihnúť sa tam, hore.

Myslím si, že niekedy túžiš po takom milovaní, ktoré by ti vzalo dych a roztočilo celý svet, a preniklo ťa úplne celú, až do poslednej bunky tela.

Myslím si, že niekedy túžiš opiť sa tým citom a nevidieť a nepočuť, len cítiť, tak hlboko, tak úplne, tak dokonale.

Myslím si, že túžiš, ako ja, po takej láske…